Aký vplyv má, podľa vás, životný štýl na naše srdce?
Srdcovocievne ochorenia sa nenadarmo nazývajú civilizačnými. Sú daňou, ktorú sme zaplatili za (nielen) ekonomický komfort, ktorý so sebou priniesla industrializácia a informatizácia spoločnosti. Strava sa stala ľahko dostupnou bez nutnosti vynaloženia fyzickej aktivity, rozmohol sa nadkonzum a sedavý spôsob života. Na druhej strane život sa najmä príchodom mobilných technológií zrýchlil, zvýšilo sa pracovné tempo a nároky na jednotlivca a s tým súvisiaca miera stresu. Tá je často ventilovaná maladaptívnym správaním, ako sú prejedanie sa a závislosť na návykových látkach, napr. nikotíne.
Už v druhej polovici minulého storočia sa notoricky známou Framinghamskou štúdiou jednoznačne definoval súvis medzi výskytom srdcovocievnych ochorení a tzv. rizikovými faktormi – fajčenie, obezita, fyzická inaktivita, diabetes, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol –, dnes vieme, že tam patria aj psychosociálne faktory (nízky socioekonomický status, sociálna izolácia, depresia, stres v práci a rodine).
Vďaka rozsiahlym osvetovým aktivitám zameraným na zmenu životného štýlu vrátane systémového boja proti fajčeniu sa v mnohých krajinách (prevažne západnej) Európy výskyt koronárnej choroby v porovnaní s 80. rokmi minulého storočia znížil na menej ako polovicu. Predpokladá sa, že modifikáciou nezdravého životného štýlu by bolo možné predísť 80 % srdcovocievnych a 40 % onkologických ochorení.
Ako vlastne vyzerá správny zdravý životný štýl?
Nefajčiť, zdravo sa stravovať, mať pravidelnú fyzickú aktivitu, vyhýbať sa stresu, viesť pokojný rodinný a primeraný komunitný život. Snáď by v kontexte zmäti informácií, s ktorými sme konfrontovaní prostredníctvom rôznych populárnych zdrojov, stálo za upresnenie, že zdravá strava znamená znížený obsah tukov, nahradenie nasýtených tukov (maslo, masť) polynenasýtenými (olivový olej), pravidelný konzum rýb (ideálne trikrát do týždňa), vysoký obsah vlákniny – nahradenie bieleho pečiva celozrnným, príjem 5 denných dávok ovocia alebo zeleniny. Najviac sa jej približuje stredomorská strava. K tomu 5- až 7-krát do týždňa pravidelná stredne náročná fyzická aktivita. A, samozrejme, nefajčiť.
Patrí aj saunovanie ku zdravému životnému štýlu?
Sú krajiny, ako Škandinávia či Japonsko, kde je saunovanie neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a pripisujú sa mu mnohé blahodarné účinky na fyzické a psychické zdravie. So saunovaním sa začína už v detstve, sauna je miestom rodinných a spoločenských stretnutí. Už deti sú priúčané saunovacej etikete – je to miesto relaxu, pokoja, kam nepatria konfliktné témy na rozhovor a stres. Ak sa vrátime k odbornej reči kardiovaskulárnych rizikových faktorov, saunovanie má tým prirodzený potenciál na modifikáciu hneď jedného z nich – psychosociálneho – človek sa socializuje, redukuje stres, dokázateľne sa znižuje výskyt úzkosti a depresie.
Aké sú teda vplyvy saunovania na ľudské zdravie?
V odbornej literatúre sú dostupné mnohé práce, ktoré popisujú priaznivý vplyv sauny na srdcovocievny systém. Vysoká teplota v saune spôsobuje zapnutie termoregulačných mechanizmov, ktoré majú za následok rozšírenie ciev a presmerovanie cirkulácie pod povrch tela, tendenciu k zníženiu krvného tlaku, s následným zrýchlením pulzu a celkového srdcového výdaja, čo sú zmeny nie nepodobné zmenám pri fyzickej aktivite. Nenaznačujem, že by fyzická aktivita mala byť nahradená saunou, ale kombinácia fyzickej aktivity nasledovanej saunou je veľmi žiadúca.
Viaceré štúdie naznačujú, že dlhodobé pravidelné saunovanie vedie k zníženiu rizika vzniku aterosklerózy a koronárnej choroby prostredníctvom priaznivého vplyvu na funkciu endotelu (cievnej výstelky), k zníženiu krvného tlaku u ľudí s vysokým krvným tlakom, zlepšeniu práce srdca u ľudí s chronickým srdcovým zlyhaním. V roku 2015 bola dokonca publikovaná rozsiahla fínska štúdia, ktorá potvrdila zníženie kardiovaskulárnej mortality (úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia) u ľudí, ktorí pravidelne absolvujú fínsku saunu.
V športovej medicíne sú zase známe priaznivé účinky sauny na regeneráciu, hojenie a kontrolu bolesti.
Doteraz som hovorila prevažne o účinkoch fínskej sauny. V prípade parnej sauny (turecký kúpeľ, hammam) sa k nim pridružuje ešte priaznivý efekt na dýchacie cesty, čím môže byť prospešná pre ľudí s chronickými respiračnými ochoreniami.
Môžu sa saunovať aj ľudia, ktorí majú problémy so srdcom?
Ako som už spomenula, z pravidelného saunovania môžu profitovať aj ľudia so srdcovocievnymi ochoreniami, ktorým môže priaznivo modifikovať priebeh ochorenia. Niekedy však majú problém subjektívne znášať veľmi vysoké teploty vo fínskej saune. Vhodnou alternatívou v týchto prípadoch je tzv. infrasauna (FIRS), kde je obdobného účinku dosiahnuté pri omnoho nižších teplotách pomocou infračerveného žiarenia. Boli publikované práce s potvrdeným benefitom u ľudí s vysokým krvným tlakom a pacientov s ľahkým chronickým srdcovým zlyhaním.
Tu však treba zdôrazniť, že niektoré stavy, ako akútne dekompenzované srdcové zlyhanie, dekompenzovaná hypertenzia, aortálna stenóza (zúžená srdcová chlopňa), sú absolútnou kontraindikáciou k saunovaniu. Opatrnosť je namieste tiež pri užívaní niektorých liekov (betablokátory, nitráty).
Treba sa saunovať pravidelne? A ako často?
Zjednodušene povedané, čím častejšie a dlhšie sa saunujete, tým lepšie. Dokazuje to aj vyššie spomínaná fínska štúdia, ktorá ukázala, že riziko náhlej srdcovej smrti bolo znížené o 22 % pri saunovaní 2- až 3-krát do týždňa a o 63 % pri saunovaní 4- až 7-krát do týždňa. Celková úmrtnosť bola znížená o 23 % pri saunovaní 2- až 3-krát do týždňa a o 40 % pri saunovaní 4- až 7-krát do týždňa. Zdá sa, že dôležitý je aj čas strávený v saune – riziko náhlej srdcovej smrti sa zníži o 52 %, ak pobyt trvá viac ako 19 min (oproti dĺžke menej ako 11 min).
